Trnavské právnické dni

Ročník 2016

"Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave organizuje každé dva roky medzinárodnú vedeckú konferenciu Trnavské právnické dni.
Migrácia, hospodárska a finančná kríza, kríza hodnôt, hrozba terorizmu, posilňovanie extrémnych politických prúdov, či digitalizácia života sú len niektoré z prejavov (post-post)modernej doby, na ktoré musí právo starého kontinentu efektívne reagovať, ak má v demokratickom a právnom spoločenstve plniť svoju funkciu. Hlavným cieľom konferencie na tému "Nová Európa – výzvy a očakávania", ktorá sa konala v dňoch 22.-23.9.2016 v Trnave, bolo podnietenie akademickej i praktickej diskusie a vytvorenie platformy pre osobné stretnutia domácich i zahraničných akademikov a praktikov práva."

Program
 

NOVÁ EURÓPA - VÝZVY A OČAKÁVANIA

PERSONÁLNA PÔSOBNOSŤ RÍMSKEHO A KÁNONICKÉHO PRÁVA A JEJ PRESAHY

Stanovená téma „Nová Európa – výzvy a očakávania“ poskytovala možnosť zapojiť sa do vedeckej diskusie záujemcom venujúcim sa všetkým odvetviam právnej vedy, ale tiež odborníkom z príbuzných vedných odborov ako sociológia, politológia alebo religionistika. S osobitým potešením môžeme konštatovať, že s výbornou odozvou sa stretla aj téma sekcie Katedry rímskeho a cirkevného práva s názvom „Personálna pôsobnosť rímskeho a kánonického práva a jej presahy“. V rámci nej aktívne vystúpili viacerí odborníci venujúci sa právnym systémom, ktoré boli pri formovaní moderných európskych právnych systémov, práva Európskej únie nevynímajúc, tými najdôležitejšími, a preto sa dodnes tešia prívlastku „klasické“.
Z pohľadu staroveku možno všeobecne konštatovať, že antické právne poriadky sa vždy vyznačovali výrazným občiansko-národným charakterom. Pre našu dobu je z onej doby najznámejšie práve rímske právo, ktoré sa postupne pretváralo a otváralo univerzálnemu nazeraniu na človeka a osobu. Mnohé pravidlá z rímskeho práva recipovalo i právo kánonické, ktoré zase muselo v priebehu storočí reagovať na kontakty kresťanov s nekresťanmi a potom i katolíkov s príslušníkmi iných cirkví alebo náboženských spoločností. Máme za to, že obe klasické právne systémy predstavujú zdroje trvalej inšpirácie pre našu civilizáciu, a to aj v tejto dobe, keď sa opätovne dávajú do pohybu veľké masy ľudí, často s nie celkom kompatibilnou kultúrou v tom najširšom zmysle slova, ktoré sa osobitne vyznačujú i vlastnými právno-kultúrnymi tradíciami.

Ročník

2016

2014

2012

2010

NOVÁ EURÓPA - VÝZVY A OČAKÁVANIA

EURÓPSKE VÝZVY TRESTNÉHO PRÁVA

Sekcia venovaná otázkam trestného práva predstavujúca tradičnú súčasť Trnavských právnických dní svojim pomenovaním ,,Európske výzvy trestného práva“ vhodne nadviazala na nosnú tému konferencie a obohatila skúmanú tematiku o poznatky zo sféry trestného práva a kriminologie.
S predmetným pomenovaním sekcie zameranej na riešenie otázok trestného práva sú nerozlučne previazané dve kľúčové oblasti, ktoré možno pod uvedené označenie subsumovať. Ide jednak o sféru trestného práva Európskej únie a jednak o oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach uskutočňovanej medzi členskými štátmi Európskej únie. V oboch prípadoch je nevyhnutné konštatovať čoraz intenzívnejšie prenikanie prvkov a nástrojov pre ne typických do ,,legislatívneho života“ všetkých členov EÚ, Slovenskú republiku nevynímajúc.
Predkladaný zborník konkrétnu pozornosť zameriava na riešenie otázok dotýkajúcich sa čiastkových problémov trestného práva tak hmotného ako aj procesného, ktoré sa vyskytujú v oblasti legislatívnej činnosti Európskej únie. Zborník sa primárne venuje problematike posilnenia vzájomnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ, osobitne analýze právnych nástrojov, ktoré na celoeurópskej úrovni napomáhajú eliminovať nežiaduce javy objavujúce sa vo sfére trestného práva. Jednotlivé príspevky obsiahnuté v zborníku poukazujú tiež na aktuálnu podobu postavenia subjektov trestného konania, ktorým v súčasnosti patrí vo sfére európskeho legislatívneho priestoru špecifická pozornosť – ide pritom nielen o osobu obvinenú zo spáchania trestného činu, ale predovšetkým o osobu danou trestnou činnosťou poškodenú.

NOVÁ EURÓPA - VÝZVY A OČAKÁVANIA

OTVORENÁ TEXTÚRA ÚSTAVY

Stanovená téma „Nová Európa – výzvy a očakávania“ poskytovala možnosť zapojiť sa do vedeckej diskusie záujemcom venujúcim sa všetkým odvetviam právnej vedy, ale tiež odborníkom z príbuzných vedných odborov ako sociológia, politológia alebo religionistika. S osobitým potešením môžeme konštatovať, že s výbornou odozvou sa stretla aj téma sekcie Katedry rímskeho a cirkevného práva s názvom „Personálna pôsobnosť rímskeho a kánonického práva a jej presahy“. V rámci nej aktívne vystúpili viacerí odborníci venujúci sa právnym systémom, ktoré boli pri formovaní moderných európskych právnych systémov, práva Európskej únie nevynímajúc, tými najdôležitejšími, a preto sa dodnes tešia prívlastku „klasické“.
Z pohľadu staroveku možno všeobecne konštatovať, že antické právne poriadky sa vždy vyznačovali výrazným občiansko-národným charakterom. Pre našu dobu je z onej doby najznámejšie práve rímske právo, ktoré sa postupne pretváralo a otváralo univerzálnemu nazeraniu na človeka a osobu. Mnohé pravidlá z rímskeho práva recipovalo i právo kánonické, ktoré zase muselo v priebehu storočí reagovať na kontakty kresťanov s nekresťanmi a potom i katolíkov s príslušníkmi iných cirkví alebo náboženských spoločností. Máme za to, že obe klasické právne systémy predstavujú zdroje trvalej inšpirácie pre našu civilizáciu, a to aj v tejto dobe, keď sa opätovne dávajú do pohybu veľké masy ľudí, často s nie celkom kompatibilnou kultúrou v tom najširšom zmysle slova, ktoré sa osobitne vyznačujú i vlastnými právno-kultúrnymi tradíciami.

NOVÁ EURÓPA - VÝZVY A OČAKÁVANIA

Новая Европа - общество, культура, религия и право (New Europe - Society, Culture, Religion and Law)

Zborník z ruskojazyčnej sekcie „Nová Európa – spoločnosť, kultúra, náboženstvo a právo“ prináša príspevky, ktoré reflektujú novú spoločenskú situáciu v kontexte tvorby a interpretácie práva, ktoré vytvára rámec spoločenských vzťahov, uplatňovanie kolektívnych a individuálnych práv so zvláštnym zreteľom na kultúrne práva, vzťahy medzi štátnou autoritou a náboženstvom. Autori traktujú vybrané otázky z oblasti vzťahov Európy a Ruska, problematiku globalizácie, náboženského života na Ukrajine po Majdane, otázky hodnôt v občianskej spoločnosti v podmienkach mnohonáboženskej komunikácie na Kryme, konfliktu náboženského a verejného práva či špecifické otázky konfesného práva a aj lingvistických súvislostí.
Načrtnutý európsky rozmer sme prekročili nielen, ale aj, exkurzom do problematiky náboženskej slobody v Brazílii či do kultúrnych a historických špecifík Ďalekého Východu.
Veríme, že rovnako ako samotná sekcia vedeckej konferencie, aj predkladaný zborník napomôže rozvinúť vedecké poznanie v sledovanej oblasti, s ambíciou prispieť svojím podielom k lepšiemu poňatiu novej európskej reality.

NOVÁ EURÓPA - VÝZVY A OČAKÁVANIA

NOVÁ EURÓPA - PRÁVO A NÁBOŽENSTVO

Je úlohou práva adekvátne a včas zareagovať na novú spoločenskú situáciu a je úlohou akademikov vyvinúť najvyššie úsilie pre premyslenie nových riešení v novej spoločenskej situácii, a kontextualizovať právne myslenie a princípy. Týka sa to aj tvorby a interpretácie práva, ktoré vytvára rámec vzťahov medzi štátnou autoritou a náboženstvom, ako aj interakcií štátneho práva a práva cirkví a náboženských spoločností. V súčasnosti sú vyjadrené predovšetkým problematikou uznania resp. neuznania cirkví ako subjektov verejného práva, právnou úpravou ich pôsobenia vo verejnej sfére zmluvami a zákonmi, ich ekonomickým životom a mierou akceptácie náboženských noriem pretavených do žitého náboženstva jednotlivcov a skupín v sekulárnej spoločnosti. Príspevky z konferencie, ktoré čitateľovi ponúkame sú reflektovaním práve týchto aktuálnych výziev, či už ide o príklady dobrých praxí okolitých krajín alebo pálčivých problémov, ktoré sú nútené riešiť, alebo aktuálne otázky, ktoré rieši Európska únia, či konkrétne Európsky súd pre ľudské práva. Nemenej významnou je aj problematika vnútorného práva cirkví a náboženských spoločností, vyjadrená najmä zmenami v kánonickom práve a v iných vnútrocirkevných normách, ktoré významne ovplyvňujú ich ekonomický život alebo cirkevnú súdnu prax.

NOVÁ EURÓPA - VÝZVY A OČAKÁVANIA

VÝZVY PRE MEDZINÁRODNOPRÁVNU A EURÓPSKU OCHRANU ĽUDSKÝCH PRÁV V PODMIENKACH NOVEJ EURÓPY

Ľudské práva predstavujú významné odvetvie práva, ktoré je špecifické svojou povahou aj v medzinárodnom práve a európskom práve. Medzinárodnoprávne ľudskoprávne pramene častokrát nastavili medzinárodný štandard ochrany ľudských práv, ktorý predstavuje minimum, ktoré štáty musia rešpektovať a tak garantovať jednotlivcom ochranu. Vývoj v oblasti ľudských práv nie je statický, ale v minulosti bol a rovnako aj v súčasnosti je veľmi dynamický. Ľudské práva zakotvené v medzinárodných prameňoch sú veľmi často predmetom súdnych konaní, pričom súdne orgány majú možnosť tieto práva interpretovať a posudzovať aj prípadné porušenia ľudských práv zo strany štátov.
Príspevky z konferencie ponúkajú pohľad na aktuálne otázky ľudských práv z pohľadu medzinárodného práva ako aj z pohľadu práva Európskej únie, pričom reflektujú najnovší vývoj a aktuálnu judikatúru v skúmanej oblasti.

SÚČASNÝ STAV A NOVÉ ÚLOHY PRACOVNÉHO PRÁVA

Helena Barancová, Andrea Olšovská (eds.)

Už svetová hospodárska kríza dosť jednoznačne ukázala na obrovský deficit etiky a morálky v hospodárskom rozvoji štátov sveta.
Rozvoj prekérnych (atypických) zamestnaní dosiahol také rozmery, že len v podmienkach Slovenskej republiky veľká časť zamestnancov pracujúcich v atypických zamestnaniach má síce zamestnanie, ktoré im však nezabezpečuje základné existenčné podmienky.
Súčasne s pominutím svetovej hospodárskej a finančnej krízy v postkrízovom období by bolo užitočné si pripomenúť návrat k ochrannej funkcii pracovného práva, ako základnej funkcii pracovného práva. V stredobode hodnotového systému pracovného práva v súčasnosti aj v budúcnosti by mal byť človek a hodnoty, ktoré samotné tvoria život hodný života a tieto hodnoty sú hodné slobodných ľudí.
Autori vo svojich príspevkoch ponúkajú zaujímavé problémy súčasného pracovného a sociálneho práva.